Som trochu v rozpakoch, ako to napísať... ale pokúsim sa citlivo interpretovať môj pohľad na kategóriu vyvolávajúci v mnohých nostalgiu a pohodu.Vždy som obdivoval v modelárskych časopisoch nádherné konštrukcie voľne lietajúcich modelov alebo benzínových motorákov z povojnového obdobia. Ale súčasnom ponímaní sa historický model riadi Gigahercovou aparatúrou a a poháňa Lítiovou batériou z mobilov. Akosi mi je to cudzie, ale proti pravidlám niet dišputy.... Myslel som si že vďaka modernému vybaveniu to bude brnkačka, modely budú lietať ako voľné a piloti budú v pohode len usmierňovať let modelov.
Bohužiaľ pre väčšinu seniorov sa súťaž stala stresujúcim zážitkom zo straty modelu alebo prípadnej havárii. Termiky bolo viac ako treba, modely lietali vysoko a ďaleko, čo sa stalo osudným pre niekoľko nádherných modelov, ktoré vyleteli z „pohľadu“ svojich pilotov. V jednej sekvencii záberov som zdokumentoval trojčlenný tým „pilotov“. Jeden člen hýbal páčkami druhý, vydával povely a tretí komentoval let modelu. S pocitom úľavy a radosti som zvečnil družstvo, keď sa model dostal celý na zem. V ďalšom lete ale nevydržala konštrukcia modelu a bolo po paráde. Dokonca mám autentickú zvukovú nahrávku rozboru mimoriadnej situácie, kde sa hľadal vinník zlej „konštrukcie“ modelu.
Fotografie sa mi akosi nevydarili, fotil som na dlhé sklo s prioritou clony. Pri úpravách fotografií chýba zopár Giga pixelov, ale na koniec som nechal väčšinu záberov bez úprav, možno aj takto potešia aktérov.
A skoro som zabudol, v nedeľu sme z Gabom predviedli rasistický historický let Delfína, ja som vytiahol a Gabo občas zasiahol do smerovky pri udržovaní modelu nad letiskom. Bol z toho nakoniec polhodinový skoro voľný let.
Viac fotografií je v galérii na picase...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára