Nádherné počasie, výborná viditeľnosť a teplota okolo nuly...ideálne na fotografovanie fantastickej prírody Turca a trochu poletovania. Panorámu na fotografovanú zo svahu nad Turčianskym Jasenom doplním dodatočne a netradičný pohľad na Kriváň je v titulku príspevku...a chýba záber na nádherný Ivanov Musger MG 9a (majiteľ sa odmietol dať cvaknúť..tak aspoň odkaz:-(
Pravidelne na Štefana sa u nás v Martine koná modelárske RC poletovanie. Ako som v dobe Internetu zistil, takéto tradície existujú na celom svete, od Malajzie až po Nórsko. Môj priateľ Jo Griny v Nórsku na svojej stránke to dokumentuje už niekoľko rokov. Prikladám do Picasy fotografie z nášho Vianočného poletovania... a prianie všetkého najlepšieho do ďalšieho osobného a modelárskeho života.
Naše Vianočné poletovanie začalo v sobotu, v prekvapivo príjemnom a slnečnom počasí.Na ploche letiska sme sa zišli možno päťdesiati. Voľňáskari obnovili svoju zimnú ligu hádzadiel a dokonca sa objavil bývalý autíčkar s perfektne lietajúcou raketou, z ktorej "vyskakoval" parašutista. Pred hangárom sme lietali naša stará garda VEĽMI usporiadane.Prišiel medzi nás aj skoro bývalý modelár Olik, na Dušanových kniploch zistil že nič z pilotáže nezabudol.Poletovali aj profesionálny modelári, jeden Miro potajomky zalietal Graupnerovho TERRY-ho ale tuningoveného na elektro verziu a druhý Miro preháňal po oblohe Multiplexáckeho Blizzarda poriadne polepeného uhlíkom. Ja viac som fotil, občas som sa dal prehovoriť na cudzí model. model:-).
Všetci čo sme sa dohodli na nedeľnom lietaní sme sa neskutočne tešili na kameru na palube v Dušanovom Pilátusovi. Tak ako sme v sobotu lietali zodpovedne, tak sme to dnes poriadne roztočili vo vzduchu a bohužiaľ rozsypali aj po zemi.Prvý sa predviedol Igor, po peknom (naozaj !) akrobatickom lietaní s Parkmasterom skončil na rušenie (medzi šami..:-), ďaleko na ploche. Dušan dal skúšobný let s kamerou , letelo to normálne ALE všetci sme chceli byť v letovom zábere z paluby "Pilátusa". Dušan nahodil ku druhému letu, ja som cvakol (ešte som nevedel, že na pamiatku:-(.
Milanovi som sľúbil že mu pomôžem s novým halovým modelom Malibu od PELIKÁNA. Celkom som sa tešil, že porovnám dva koncepčne rovnaké modely, nášho TRITONA a čínsku produkciu. Ťažší Malibu lieta o poznanie rýchlejšie a je menej obratný na smerovku a krídelká... čo je nakoniec aj pochopiteľné, je z tvrdšieho (a určite krehšieho Depronu:-(. Po hodine lietania, sa zdá že je použiteľný na OPATRNÉ halové lietanie a na súťažné lietanie treba ťažisko posunúť, tam kde patrí a model vybaviť ľahšími zdrojmi...
...na letisku v Tomčanoch. Ak sa dobre pamätám tak, nefúka už vyše mesiacia a našich svahových pilotov to musí poriadne štvať. Miro s Palom nestihli ani poriadne zalietať svoju celo kompozitovú Abrosiu a Peťo sa dokonca objavil na letisku so svojim elektroletom. Využil to Ivan, ktorý prišiel olietať svojho nového elektroleta "akože" pre vnuka. Výrazne mu pomohol Peťo, bez neho by sa s modelom len trápil.
Po hodine laborovania sa stal z hračka normálny elektrolet, model pochádza z ďalekého východu a je absolútne nevhodný pre začiatočníka, tak si Ivan urobil aspoň radosť...Na letisku sa objavili nové tváre lietajúce o dušu s komerčnými modelmi. Nakoniec sme s Igorom zostali ako klasici lietajúci s vlastnými konštrukciami modelov...a chýbal nám Dušan, pre ktorého je týchto pár riadkov a fotogaléria v Picase.
V nedeľu sme už skalní pilotekovia pohromade menín fotoaparát a intenzívne cvakám. Igor a Dušan mi lietajú (ako vždy....)ochotne pred objektívom.
V závere dňa sa ochladilo , v príjemnej pohode si vymieňame si modely a keďže to vyzerá to dnes na posledné lietanie v tejto sezóne.. dohodli sme sa s Igorom na posedení pri dobrom jedle i vínku u Dušana pri krbe... a v Picase prubudli fotky z Mikuláškeho lietania.
... celodenná hmla, nízka oblačnosť a nepríjemná zima lezúca do prstov. Jednoducho Inverzia. Lietať sa nedá, ale v Martine nevyvoláva žiadne zdesenie... pár metrov nad mestom vládne príjemné slnečné počasie s teplotami vysoko nad 10 stupňov. Vyrážam na Maguru... po dvoch hodinách príjemného stúpania, trávim v tričku na lavičke pred chatou nádherný deň s príležitostne abstinujúcimi :-), kamarátmi turistami... až do západu slnka.
... v mojej telocvični sa stáva pravidelnosťou. Na dnes som mal dohodnutého fotografa, ale musel som si vystačiť sám so samospúšťou. Na záberoch sa to zdá byť pohoda, skutočnosť je trochu iná.Pilot musí byť permanentne v strehu, steny "skáču" modelu do letu v tú naj neočakávanejšiu chvíľu, ale chce to na začiatok trochu odvahy a veeeeľmi dobré ruky na kniploch. Prirodzene model musí byť lietavý a hodne pomalý, (a naša DELTA táká je !) aby z lietania mal človek radosť a nie trápenie.
Ráno po daždi to vôbec nevyzeralo na letový deň.Prestalo pršať, vykuklo slniečko, počasie dokonca poobede bolo lepšie, ako včera. Ráno som dal dva lety s Tritonom poobede tri s AkroMasterom v Košťanoch na letisku. Tu som už dávno nelietal. Vytiahli ma sem "novomodelári" (dlho som hľadal pomenovanie skupiny začiatočníkov, lietajúcich výhradne s komerčnými modelmi).
Chlapcom chýba trpezlivosť a teoretické vedomosti z aerodynamiky a konštrukcie modelov, simulátor ich oboznámi so základmi lietania, ale reflex, nutný na riešenie neobvyklých situácii nemajú. Nie sú už najmladší, tak nejaký rôčik reálneho lietania im to potrvá, pokiaľ budú mať istotu v každej polohe modelu... ak vydržia. Držím im kniple:-)
Nevľúdne počasie, ale chuť môjho fotografa cvaknúť zopár záberov, bola motívom tohoto lietania v Tomčanoch. Po dnešku sa už viem vžiť do situácie pilotov - modelárov, keď ich otravujem pri fotení ako majú lietať. Vylietal som tri zdroje, Michal ma navigoval: lietaj pomaly a nízko.... nakoniec nacvakal vyše stovky záberov, z ktorých sme vybrali zopár na zverejnenie...a ešte aj na truc, servo výškovky nedrží neutrál. Všetko dobre dopadlo, AkroMaster dožíva, po výmene serva v zime poslúži na kondičné lietanie.
Bola trochu zima veď je prvý november. Ivova modelárska partia je už na pľace, tak tesne po popololudní vyrážam do Tužiny, hoci tuším, že naši Dušan s Igorom budú v Košťanoch na asfalte...(ospravedlňujem sa, nabudúce prídem...) Chalani z Prievidze a okolia už lietajú naplno niečo fotím a dávam s AkroMasterom tiež jeden let...a sadám na chrbát... akurát si uvedomujem že mám potlačené na doraz a prvý pocit je, že to ide na chrbát pomalšie ako normálne.
Ešte stíham zopár záberov pre chalanov, Ivo mi lieta na objednávku darí sa mi zopár pekných záberov, ktoré dávam do Picasy.
Náš Mišo si kúpil zrkadlového Olympusa a celý týžden som sa sním učil fotiť... je to parádna hračka, ALE po týždni cvičného fotografovania som zistil, že nakoniec ani fotiť neviem... to čo som chcel cvaknúť, sa mi nakoniec nepodarilo a zrkadlovka si to to v predvolených režimoch urobila po svojom a LEPŠIE AKO JA.
Po minulo týždennom snežení nastala príjemná , modelárska jeseň. A po sobotnom daždi dnes teplota okolo 12 Celziov bezvetrie a slniečko. S AkroMasterom dávam tri zostavičky RCA, na dve baterky. Jedna staršia Lipolka už "umiera", vylietavam ju na doraz ale len na pol plynu, na celý plyn stráca napätie a nedokáže ani vôbec letieť...(Ivo Ďakujem, odborne zlikvidujem:-)
S ľahkou rukou na plyne lietam pomalé a intergrované výkruty do kruhu skoro 15 minút... PARÁDA. Pe "inostrancov" pripomeniem, že okolo Turca je už na horách sneh, dokonca minulý týžden sa nedočkavci na Holiach lyžovali a tak ešte pridávam pohľad na Kriváň z letiska.
Druhá generácie AkroMastera bola na svete ešte v septembri, nakreslená na šablónach predošlého modelu. Výrazná zmena bude v materiály, polystyrén polepený netkanou textíliu sa osvedčil, ale nahradí ho 20 gramové EPPčko. S predošlým AkroMasterom som lietal veľmi usporiadane, bol to klasický akrobatík na presné lietanie. Na 3D akrobaciu trochu ťažký, ale lietal nádherne presne. Výrazne ma posunul v presnom lietaní,  |
| F5J Žilina Hôrky |
Potreboval som v tomto nádhernom počasí nejakú zmenu od bicyklovania... tak som vyrazil na vetroňársku súťaž do Žiliny. V novom, príjemnom prostredí v Hôrkach chalani súťažili v elektrických vetroňoch. Hodnú chvíľu som "čumel" ako sa to lieta, ale prizmám sa, že pri pilotáži modelov som tak vysoko som ešte neletel...za 30 sekúnd, prípadne menej, chalani vyleteli no "nemoty" (model som len tušil, poriadne ani nevidel) a potom vyklesali na pristátie , kde v kŕčoch sa snažili pristáť k bodu. Neviem či by som to zvládol, zatiaľ sa učím lietať (pomaly a presne:-), ale občas pristanem do ruky so svojim pomaloletom.(....za titulnú fotku ďakujem p. Klesniakovi...)
To tu ešte nebolo,...Igor mal pravdu, lebo toľko lietačov sa v Košťanoch ešte tento rok nezišlo. Pribudli inostranci z Dolného Kubína, Janko Čapčík a naša stará garda z Tomčian. Zopár pekných fotiek som uložil do Picasy na web. Ďakujem Dušanovi za sprievodnú fotografiu, na začiatku príspevku.
Takú rôznorodú zostavu som ešte na našom letisku nezažil: Od upútancov až po voľnáskarov, v Česko-Slovenskom prevedení. A nad tým akrobatil Blaník.Pekne po priadku: Začalo to nenápadne, volal mi Peťov Jojo, aby som sa prišiel pozrieť na ich nový tryskáč do ktorého som prispel pohonom. Ešte pred letiskom som stretol Paľa s "výrazným" pánom s autom plným modelov...Netušil som že je to PÁN modelár ing. Peter Kapuscinský. Peter je pôvodom Slovák, príjemný chlapík a majiteľom firmy VEKA model špecializujúcej sa na UL/RC modely. Predviedol svoj upútaný elektro akrobat v plnej paráde, nádherne poletoval aj s RC Mustagom. Na ploche sa objavili "náhodou" aj reprezentanti Česko-Slovenska "voľných magneťákov", ale nemám súhlas na publikovanie, takže tak... Snažil som sa niečo nafotiť, bolo málo svetla a fotky vyšli nevýrazne.
Na truc pre profesora "Indiga" (doplnené dodatočne: Peter neustále sľuboval že sa sem vyberie lietať...)som absolvoval cyklo výlet do plachtárskeho raja v Malej Fatre. Z bytu to mám presne 30 km na chatu pod Chlebom, odkiaľ je to asi 100 metrov (prevýšenia.-)do Snilovského sedla. 
Tu končí lanovka z Vrátnej doliny , sedlo je prístupné pre "normálneho" modelára s batohom na chrbte a s modelom v ruke...neplatia žiadne výhovorky,vhodné počasie sa opakuje v pravidelných dvojtýždňových intervaloch, takže len treba skúsiť. Naši plachtári z Tomčian lietajú pravidelne v tejto lokalite, severo-južné prúdenie a doliny s hĺbkou cez 500 metrov vytvárajú fantastické plachtárske možnosti, ktoré modelári ignorujú. Nehovorac o dynamickom plachtení DS soaring v záveternej strane svahu, ktoré sa bezproblémov dá lietať v lokalite hlavného hrebeňa Malej Fatry.
Halová sezóna začala. Delta má predbežné zalietanie za sebou a tak mi zvedavosť nedala, ako sa bude chovať v telocvični...ujde to. ALE oveľa príjemnejšie, ako moje predošlé lietanie v telocvični s No1, ktoré bolo bojom medzi stenami telocvične. Dal som dva pohodové lety, v prvom som skúmal optimálny plyn na motore, pre pomalý let a v druhom som strúhol, výkruty, premety a kubánsku osmu. Akurát musím lepiť, po pristáti mi "skočila" do cesty lavička...UFF
TRITON Delta, je ten posledný aspoň doteraz. "Trojkový" Triton, ako ho Ivo nazýva som konečne dorobil, dobré tri mesiace ležal v dielni pripravený na osadenie... doplním, že je je to náš osvedčený Triton ale z 3 mm Depronu. Váha je výrazne nižšia, čo je dôsledkom aj polovičnej hrúbky Depronu oproti Game, ľahšie servá a prijímač, zdroje sú naše osvedčené Lipolky 500 mAh, ale v prevedení 2S. Motorček je nejaký "dobrý" Čínan a toť vsio... hmotnosť je tajomstvom (zatiaľ nebol na váhe), ale čo je najdôležitejšie lieta: Veeeeeeeeľmi príjemne, pomaly a nízko. včera večer som ho v byte zalietal (zavisel:-) takže dnes v podvečer to bolo na istotu.
Vôbec som netrimoval, letel na prvý krát. Dal som dva lety medzi tým som ešte fotografoval a druhý let bol na ostro: Pomaly nízko a PRESNE! Keďže Delta je konštruovaná do haly nechal som aj brzdy, lietal som na mojom ihrisku medzi basketbalovými košmi, takže určite sa zmestím do mojej telocvične....a dnes bol hic, tak som sa chladil pred lietaním v príjemnom prostredí Šútova.
 |
| Zdroj Desktop |
... ako skĺbiť bicyklovanie a modelárstvo. Zatiaľ to rieši počasie: Pekne a teplo, tak vyhráva bicykel, pod mrakom - letisko. Tak to bolo aj cez víkend, nedeľu som venoval výjazdom do nádherného Turca a pondelok poobede som strávil na letisku. Pôvodný zámer bolo natočiť krátke video, ale nakoniec ma vypípal vysielač po výmene nových zdrojov . Stihol som ale niekoľko pohodových záberov z panorámy letiska...
Z nedostatku inej činnosti som sa vrátil ku k zabudnutému elektro-vetroňu. Pracovný názov mu asi zostane, takže: Vector E. Pôvodný zámer bol vytvoriť obyčajný elektrolet na termické lietanie na Horičke. Rozpätie je 1,8m a dnes som sa pokúsil nainštalovať vybavenie zo šuplíka, sprevodovaný Speed 400 na 4,8V ,ovrtulovaný sklopkou od Číňana, akýsi 20 ročný regulátor (40A) a 2S/A123. Dokonca som to podvečer hodil do vzduchu, dal som jeden okruh na pádovke (regulátor vynechával)a rýchlo dolu....Nezdala sa mi hmotnosť modelu ,ale zvedavosť bola väčšia ako zdravý rozum. Až večerný šok pri vážení (780 gramov na 30 Wattov!!!-), ma uviedol de reality, takže som to rýchlo vykuchal a práve hľadám na Intrenete, aké črevá pôjdu do Vectora.
Po dlhšom čase som sa vybral na spoločné lietanie s chalanmi v Tomčanoch. Atmosféra ako vždy SUPER, zostava pilotov štandardná, pribudlo veľa nelietajúcich priaznivcov predávajúcich na lavičkách pred hangárom. Na klasickú kávičku sme si dali svoju lavičku, pričom vo vzduchu bol vždy aspoň jeden z nás. Peťo prišiel so svojim synom a trochu som mu závidel...môj syn Michal v jeho veku hral o dušu basketbal o modely záujem nemal.Teraz ma to až tak nemrzí, Michal bajkuje vo veľkom štýle a prajem mu to.
Po návrate z dovolenky(Baška Voda, Dalmácia...) som mal akési neurčité pocity...všetko sa zmenilo po dnešnom rannom lietaní, Triton poslúcha na kniple ako pred dovolenkou... a dal som vysokohorskú túru + 50 kilákov ny bicykli po pobreží Makarskej ( v 34 stupňovej horúčave:-)
Už som to pre dýchal, usporiadal som si pocity. Jednou vetou to napíšem: BOLO SUPER,zážitok na celý modelársky život. Doteraz sme hltali videá z tejto akcie, a teraz som to videl v priamom prenose. Väčšinu času som trávil na pľace, v depe a medzi pilotmi, videl som oveľa viac ako diskutéri, z nášho DF-ka, ktorým vadili sprchy a záchody...Snažil som sa pochopiť organizátorov prečo tam chýbali sprchy, ale väčšina kempujúcich mala karavany kompletne vybavené na pobyt, takže naša výprava sa zúčastňovala večerného striptízu okolo hydrantu. Pre Jenda pripíšem že to má svoje čaro, keď v tucte sprchujúcich sú obe pohlavia...foťák som mal v stane, ale Nemci to majú nafotené:-) Titulná fotka je zachytáva v koncetrovanej podobe celý obsah príspevku. Sú tam chalani o ktorých stojí za to niečo napísať, modely čo na tejto planéte nemajú konkurenciu a prostredie čo som ešte nezažil.
Lietadlá...vlastne modely, niekedy som neni istý, kde končí model a kde začína lietadlo. Stojánka modelov bola rozmanitá a počas hlavného programu bola dlhá skoro kilometer. Mimo programu lietalo Cricri s ľudskou posádkou menšie ako niektoré modely. Na letisku je aj múzeum skutočných lietadiel, takže preto píšem olietadlách, ale všetko bolo o ohromnom zážitku okolo lietajúcich aparátov.Nemá zmysel popisovať všetky modely, údaje sú na stránke organizátorov ale radšej napíšem veci, ktoré stoja za reč (písmo) a mám ich zdokumentované.Okrem jednej výnimky, všetky modely lietali perfektne, bolo to vlastne aj podmienené ukážkou pred komisiou mimo hlavného programu. Diváci boli emocionálne celkom odolní, tlieskalo sa minimálne ako ako spoluúčasť po havárii.Klasické havárie boli len dve obidve na ruky a totálky. Tá pre mňa sprvu nepochopiteľná, bola v podaní pána "tesára" . CPLR lietal s Donatasom improvizovanú synchrónnu akrobaciu. Komunikácia oboch prebiehala v angličtine, obom pilotom cudzia reč. Nastal informačný šum, Donatas komentoval svoje obraty, CPLR sa snažil dostať vo výkrutoch v prízemnom lete svoje SU-čko späť do synchrónneho letu... ALE riadený model škrtol krídlom o zem. Ten kto len trochu vidí do RC akrobacie, vie že to je ohromne náročné vnímať pokyny na let a sledovať periférne druhý model. Takže tá havária mala objektívne dôvody...
Nedeľa ako vyšitá, celá rodia trávime na bajkoch. Náš mladý si so svojimi kamarátmi dal hrebeňovku cez martinské Hole a stretávame sa na kofole vo Valči. Aby som neporušil tradíciu nedeľného lietania dosť pozde vyrážam do Tužiny, kde mám istotu večerného lietania... Ivo so svojimi haloletni vyčkáva na bezvetrie. Stíham vylietať ešte 8 bateriek (hodinu letového času), domácich už neobmedzujem. Lietame s Ivom vo fantastickej pohode, máme to už vžité v kniploch a tak lietame podľa priania kibicov.... Z čoho som bal radosť, bolo stretnutie po malej pauze s Jednom. Bol so synom, ktorého priúča k RC začiatkom. Jendo junior je ohromný sypmaťák ....a teším sa na nasledujúci víkend v Tužine.
Po dlhšom čase som pri modelárstve zažil strach. Radšej začnem pekne po poriadku. Bolo pod mrakom, fúkal dosť silný južný vietor na a moje elektrolety je to akosi moc, vedel som že vetroňári budú na svahu. LENŽE okrem modelárov lietali aj paraglajdisti....Na relatívne malom priestore , asi 300 metrov sa tiesnili štyria padáčkari a traja modelári. Chalani si to užívali , všetko som to pozoroval cez objektív foťáku, okololie som nevnímal. Dokonca mi vyšlo aj pár dobrých záberov. Peťo lietal s Olíkovým štvorkilovým špeciálom, poriadne to tlačil ….a v objektíve sa mi zrazu mihli krídla a moedel zarachotil asi 5 metrov vedľa mňa do kríkov. Priklincovalo ma to ku svahu a až po chvíľke mi došlo ako to bolo tesne.... Zmohol som sa na posledný záber a zbabelo som prchal do bezpečia. Chalani si veselo poletovali s padáčkarmi ďalej a dúfam že sa nikomu nič nestalo. UFF
Dovoľujeme si oznámiť širokej modelárskej verejnosti že dňa 26. mája 2009 ( na Dušana) vznikol Turčiansky Spolok Modelárov. Trojčlenný prípravný výbor sa zišiel v starobylých Sučanoch a jednomyseľne ustanovil hore uvedený spolok. Na základe úprimného jednania má spolok nasledovných činovníkov.
